Jiří Karásek ze Lvovic
| Jiří Karásek ze Lvovic | |
 český básnik, spisovateľ a kritik | |
| Rod. meno | Josef Karásek |
|---|---|
| Narodenie | 24. január 1871 Praha, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 5. marec 1951 (80 rokov) Praha, Česko-Slovensko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Jiří Karásek ze Lvovic |
Jiří Josef Antonín Karásek ze Lvovic, vlastným menom Josef Karásek[1], podľa iných zdrojov "vlastným menom" Jiří Antonín Karásek[2] alebo "občianskym menom" Josef Jiří Antonín Karásek[3] (* 24. január 1871, Praha - † 5. marec 1951) bol český básnik, spisovateľ a kritik. Jeho prvé diela boli napísané pod vplyvom naturalizmu, neskôr začal tvoriť dekadentne a stal sa popredným predstaviteľom tohto smeru. Ako kritik používal impresionistických postupov.
Usporiadal tiež pražské poštové múzeum, bol tiež zberateľ drobnej grafiky, pôsobil v časopise Český bibliofil. Zaujímal sa o okultizmus a bol členom českej spoločnosti hermetikov Universalia.
Prívlastok ze Lvovic k svojmu pripojil na základe svojho tvrdenia, že je potomkom hvezdára zo 16. storočia, Cypriána Lvovického ze Lvovic, čo súviselo so záľubou dekadentov vo vzývaní aristokracie.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Po ukončení štúdia na gymnáziu v Prahe pokračoval na bohosloveckej fakulte, kde strávil necelé dva roky. Potom žil rok v Bavorsku. Po roku 1891 nastúpil ako úradník na pošte, potom bol menovaný riaditeľom knižnice ministerstva pôšt a riaditeľom Poštového múzea a archívu.
V roku 1894 založil spoločne s Arnoštom Procházkom časopis Moderní revue, v ktorom uverejňovali najmä českú a francúzsku dekadentnú tvorbu. V nasledujúcom roku sa v júnovom čísle časopisu Karásek prvýkrát v českých dejinách pokúsil o verejnú obhajobu homoerotického cítenia, čo bola jeho osobná téma. Za prvej republiky postupne vydával dva "listy pre sexuálnu reformu" - Hlas a Nový hlas.[4]
Počas svojho života zhromaždil rozsiahlu súkromnú knižnicu (48 000 zväzkov[5]) a zbierku slovanského umenia a grafiky (40 000 položiek). Roku 1922 túto tzv. Karásovu galériu venoval Československej obci sokolskej, ktorá sídlila v Tyršovom dome v Prahe, s podmienkou, že ju bude do konca života spravovať. Od roku 1954 je súčasťou Pamätníka národného písomníctva sídliacom na pražskom Strahove.[1]
Bol tiež spisovateľom, autorom mnohých básní aj próz. Niektoré z jeho románov sú teraz radené do literatúry science fiction[6].
Zomrel takmer zabudnutý v Prahe roku 1951 na zápal pľúc.
Po celý život vášnivo zbieral obrazy z celého sveta a jeho zbierka je dodnes najväčšou zbierkou moderných obrazov v celej Európe. Neskôr bola zoštátnená a vystavená v českých múzeách.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Zazděná okna (1894)
- Sodoma (1895) - bola cenzúrou zakázaná a vyšla znova až o desať rokov neskôr po interpelácii sociálnodemokratického poslanca Josefa Hybeša vo viedenskom parlamente
- Kniha aristokratická (1896) - nové vydanie tých básní zo zbierky Sodoma, ktoré neboli zabavené cenzúrou
- Sexus necans (1897)
- Gotická duše (1900, prepracované vydanie 1905 a 1921)
- Romány tří mágů: Román Manfreda Macmillena (1907), Scarabaeus (1908), Ganymedes (1925)
- Ztracený ráj (1938)
- Zplozenci pekla (1940) prepracovaný román Josefa Jiřího Kolára
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Lexikon české literatury 2/II K–L. Praha: Academia, 1993. S. 664.
- ↑ Česká literatura od počátků k dnešku. Praha: NLN, 1998. S. 409 a 1006.
- ↑ Novák, J. V., NOVÁK, A. Přehledné dějiny literatury české. S. 921.
- ↑ LISHAUGEN, Roar: Nejistá sezóna jiné literatury, Dějiny a současnost, č. 12/2007. (online)
- ↑ Katalog online: http://nris.nkp.cz/Katalog.aspx?sigla=ABE336&katkey=PNPKKG
- ↑ ADAMOVIČ, Ivan; NEFF, Ondřej. Slovník české literární fantastiky a science fiction. Praha : R3, 1995. ISBN 80-85364-57-3. Kapitola Karásek ze Lvovic, Jiří, s. 112.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Jiří Karásek ze Lvovic v databáze Národní knihovny ČR
- Video o Karáskovi a Karáskovej galérii
- Karásková galéria
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jiří Karásek ze Lvovic na českej Wikipédii.